Túlaví psi opäť na kopcoch

12.09.2017 16:56

Prázdniny skončili a Túlaví psi (Šoko, Dufan a Píďo), doplnení „Sokolíkmi“ (Šampónom a Duškom)  sme sa opäť vybrali na predĺžený víkend na hory. Tentoraz sme spojili nové s už s poznaným a naplánovaná bola trasa z Donovál cez Krížnu do Ružomberka. Nová bola trasa z Donovál cez Novú hoľu, Zvolen, Motyčšskú hoľu, Šturec, Repište, Rybovské sedlo na Krížnu. Nová bola preto, že síce sme  prešli celú Veľkú Fatru krížom-krážom, ako i Nízke Tatry od Kráľovej holi až po Donovaly, avšak časť medzi Donovalmi a Krížnou nám vždy akosi „ušla“. Takže v prvý deň sme za krásneho teplého slnečného počasia absolvovali novú trasu až po Krížnu, kde sa k nám pridal kamarát Martin (lesák zo Zabitého) a kde sme sa rozhodovali, kde sa bude nocovať. Vychádzajúc z pomerne pokročilého času a na základe SMS-ky z chaty pod Borišovom, že je plná, informácií od turistov, ktorých sme stretli, že aj koliba pod Suchým vrchom je obsadená a ešte navyše aj opravovaná, nasmerovali sme si to na Kráľovú studňu, kde napriek svadbe, ktorá tu prebiehala nás chatár ubytoval.

          Ďalší deň prišla zmena počasia a trasu medzi Kráľovou studňou a Smrekovicou sme prešli za  pomerne špatného hmlistého a chladného počasia, takže zážitok z pekných výhľadov, na ktoré sme sa tešili, bol slabý. Jediné čo nás upútalo bola zmena pri určení najvyššieho vrchu Veľkej Fatry, keď vraj novým meraním zistili, že doterajší kopec nie je najvyšší, ale vyšší je kopec vedľajší, cez ktorý sa vôbec nechodilo, ale sa obchádzal.  Urobili to „filištínsky“, keď zobrali „hríbik“ z pôvodného Ostredku, dali ho na „nový“ Ostredok a na pôvodný Ostredok dali označenie „Ostredok-rázcestie“. Rozdiel je 4 m. Ďalšie prekvapenie bolo to, že na Smrekovici, kde sme sa ubytovali, bola opäť svadba. Chlapci síce uvažovali o tom, že unesú nevestu, ale po dvoch dňoch celodenného chodenia a niekoľkých pivách radšej zaľahli a na takúto akciu rýchlo zabudli.

          V noci na nedeľu sa počasie ešte zhoršilo. Celú noc pršalo a dážď neustával ani dopoludnia. Aby sme chytili vlak z Ružomberka museli sme vyštartovať už niečo po siedmej. Postupom času sa dážď „umúdril“ a i keď sa nedalo hovoriť o dobrom počasí, predsa len sa

trocha zlepšilo (už to, že prestalo pršať sme prijali ako podstatné zlepšenie). Vlak sme s predstihom chytili a v ňom sme spoločne skonštatovali, že napriek únave a nie celkom dobrému počasiu „TO STÁLO ZA TO.“

 

Zaznamenal: Píďo     

 

FOTO:      http://www.zonerama.com/Email/SharedAlbums_Visit/59b6ebf5aa78190f10381f18?ri=0